Slovensko

Tak som konečne doma. Ako som spomínala, mám tu milión nástrah na každom kroku a zatiaľ sa vcelku držím, aj keď včera som sa už začala spúšťať. Ale keď si už vezmem koláčik, tak vždy len malý kúsok a väčšinou len 1, tak poho. S čím som spokojná je, že dodržujem prestávky medzi jedlami a teda pravidelne papám a aj pitný režim nie je katastrofa. Síce klasických 2,5 l nedávam, ale vypité 2 litre vody doma sú naozaj úspechom. Čo sa týka tých koláčikov, to bude ešte slušný boj. V chladničke na mňa vykukujú 2 torty, plnené rakvičky - môj naj koláčik, bude sa robiť griláž - môj druhý naj koláčik, potom sú tam skvelé škoricovo-kakaové kolieská a samozrejme nemôžem zabudnúť na koňakom plnené špice a obrie veterníky. Uff. So športíkom to tiež nie je ružové, nejako sa mi tu doma do ničoho nechce a hoci som aj dnes bikovala 40 minút na stacionárnom bicykli, nejaký extrémne dobrý pocit nemám. Asi mi chýba vyčerpanie, ktoré mám vždy po Jill. Snáď sa mi ju podarí aspoň raz slušne odcvičiť aj tu...uvidíme...